Rozhovor so stopérom Denisom Taradudom.

Do Michaloviec prišiel počas letnej prípravy ako neznámy hráč. Naposledy pôsobil v druhej najvyššej rumunskej súťaži, preto si ho tréneri chceli najprv otestovať. Skúška dopadla na výbornú, a tak mu klub ponúkol dvojročný kontrakt. Po šiestich odohraných zápasoch v Niké lige musíme skonštatovať, že Zemplínčania urobili dobre. Stal sa pilierom zadných radov žlto-modrých a bol autorom prvého gólu mužstva v tejto sezóne. Reč je o 24-ročnom ukrajinskom stopérovi Denisovi Taradudovi, ktorý zahral kvalitne aj v ostatnom víťaznom súboji proti Komárnu a za svoj výkon si vyslúžil aj miesto v najlepšej jedenástke kola zloženej športovou redakciou TV Markíza. Rodák z Doneckej oblasti nám v nasledujúcom rozhovore povedal viac o svojej kariére.

Aké boli vaše futbalové začiatky?

„Prvé kroky som robil ako 8-ročný v akadémii Šachtaru Doneck. Keďže pochádzam z Telmanova, ktoré je vzdialené asi 60 kilometrov od Donecka, na tréningy ma vždy vozil otec. Potom som prešiel do Dnipra Dnipropetrovsk. Po skončení mládežníckeho veku viedli moje kroky do Vorskly Poltava, kde som v 18 rokoch nastúpil na prvý zápas za mužov v najvyššej ukrajinskej súťaži. Bol som veľmi rád, že v takom mladom veku som dostal šancu v mužskom futbale. Odmalička som hral v defenzíve a obrancom som ostal až doteraz.“

Ako sa ďalej vyvíjala vaša kariéra?

„Začiatkom roka 2021 ma z Vorskly kúpil ruský klub SKA Chabarovsk, kde som pobudol jeden rok. Následne som sa vrátil domov na Ukrajinu, do druholigového tímu VPK-Agro Dnipro. Pred začiatkom sezóny 2022/23 som odišiel do prvoligového estónskeho klubu JK Narva Trans, následne v zime som zamieril do litovského DFK Dainava, kde som takisto hral najvyššiu súťaž. Po roku som sa sťahoval do Rumunska, konkrétne do klubu CSM Ceahlaul Piatra Neamt, ktorý účinkoval v tamojšej druhej lige. A od tohto leta som hráčom Michaloviec.“

Vyskúšali ste si už futbal a život vo viacerých krajinách. Aké to tam bolo?

„Samozrejme, najlepšie som sa cítil v mojej rodnej Ukrajine. Dobre však bolo aj v Estónsku či Litve. Nestretol som sa tam s ničím negatívnym. Čo sa týka Rumunska, bol som tam veľmi krátko, ani nie pol roka, takže veľa som tam toho nezažil.“

Ako sa zrodil váš príchod do Michaloviec?

„Od svojich agentov som dostal správu, že je možnosť ísť do Michaloviec. Neváhal som a hneď som s tým súhlasil, pretože som videl šancu hrať prvú slovenskú ligu. Bola to pre mňa výzva a príležitosť posunúť sa v kariére ďalej. Mimochodom, mojimi agentmi sú dvaja bývalí michalovskí hráči Akaki Khubutia a Marián Kelemen.“

Vedeli ste predtým niečo o Michalovciach?

„O klube som nevedel nič. Iba to, že mužstvo hralo v minulej sezóne baráž o udržanie v lige proti Petržalke. Osobne som nepoznal žiadneho hráča z ich kádra. Môjho krajana, brankára Ivana Tiurina, som však v minulosti registroval. Hrávali sme na Ukrajine proti sebe, on bol vtedy v Obolone Kyjev. Keď som do Michaloviec prichádzal, napísal som mu a hneď sme sa skamarátili.“

Hneď po svojom príchode ste sa udomácnili v zostave MFK Zemplín. Na ihrisku ste zatiaľ nechýbali ani minútu. Vyhovuje vám slovenská liga?

„Po prvých šiestich odohraných zápasoch môžem povedať, že sa v nej hrá dynamický a silový futbal. Takýto štýl mi sedí. Niké liga je kvalitná súťaž. Ďakujem trénerom, že mi prejavujú dôveru a mohol som odohrať všetkých šesť doterajších zápasov. Budem stále pracovať naplno, aby som naďalej hrával.“

Stihli ste si aj otvoriť strelecký účet, a to už v treťom zápase. Asi ani vy sám ste nečakali, že sa vám to podarí tak skoro...

„Rozhodne som si ani nepomyslel, že v treťom kole dám prvý gól. A dokonca aj prvý michalovský v tejto sezóne. Zásah do siete Žiliny ma veľmi teší. Pre doplnenie, Žilinčania doteraz inkasovali iba dva góly, pričom ten druhý si dali vlastný. Takže ja som nateraz jediným súperovým hráčom, ktorý im strelil gól.“

Po šiestich zápasoch patrí Michalovciam v nekompletnej ligovej tabuľke siedme miesto so ziskom šiestich bodov. Kam by to mohlo mužstvo v tejto sezóne podľa vás dotiahnuť?

„Momentálne sa nepozerám až tak dopredu. Prvé kolá ukázali, že máme dobrý tím. Pôjdeme krok po kroku, od zápasu k zápasu a uvidíme, čo prinesú ďalšie stretnutia. Chcel by som si však s Michalovcami zahrať v prvej šestke.“

Čo zvyknete robiť počas voľného času? Páči sa vám na Slovensku?

„Vaša krajina je pekná a som tu spokojný. Keď mám voľno, tak sa niekedy ideme poprechádzať s priateľkou, ktorá je tu so mnou. Páčia sa nám Košice, ktoré nie sú ďaleko. Avšak väčšinu času som na byte a oddychujem po ťažkých tréningoch či zápasoch.“

V mladosti ste pravidelne nastupovali aj za národné výbery Ukrajiny od 14 do 19 rokov. Veríte ešte, že raz si zahráte aj za prvý tím?

„Aj preto som do Michaloviec prišiel, že z prvej ligy sa skôr môžem dostať do reprezentácie. Je to môj cieľ, a keď Boh dá, možno sa mi niekedy splní. Dúfam, že zo Zemplína sa ešte posuniem do kvalitnejšej ligy a všimnú si ma aj tréneri národného mužstva.“